Reportáž

Združenie MOVITA

 

KTO SME

Naše stanovy

Základné dokumenty

Naše aktivity

Výročné správy

Keď strach víťazí
Reportáž
Z dennej tlače
Knihy o násilí
Krízové linky
O násilí
Súvisiace linky
 
 

Násilie požehnané nevšímavosťou

V exilovom stredisku pre opustené matky a týrané ženy ktosi zazvonil. Riaditeľka Soňa Kročilová odišla a o chvíľu sa vrátila s dvoma mužmi a mladšou ženou. Tí jej položili otázku, či prijme ženu s dieťaťom do svojho strediska. Muž, ktorý sa predstavil ako druh ženy bez bytu odpovedal, že o svoj byt v inej časti mesta prišli podvodom a rieši to súd. Po usmernení, na ktorú inštitúciu sa majú postihnutí obrátiť, s poďakovaním odišli. Riaditeľka potom poznamenala, že sa vo svojej deväťročnej praxi v tejto funkcii sa často stretla s prípadmi, kedy sociálne slabší, ale i neprispôsobivejší občania, svoje byty predali a vzápätí žiadali o riešenie situácie úrady. Neraz sa vraj stáva, že k predaju donútia svoje družky druhovia. Osud prostriedkov za byt však ostáva zahmlený. Ostane len žena s deťmi.

Služby podobných zariadení, ktoré vznikajú z pričinenia miestnych samosprávnych orgánov, charitatívnych organizácií a spolkov, využívajú najmä ženy s deťmi z rozličných dôvodov. S najtragickejšou príčinou, ktorou je útek z domácnosti pred násilím partnera, sme sa stretli i počas našej návštevy. Ubytovacích zariadení na Slovensku je málo, prípadov, ktoré potrebujú pomoc, nepomerne viac. Odborníci však tvrdia, že drvivá väčšina takýchto tragédií ostáva skrytá za stenami domácností. Až v každom tridsiatom piatom prípade sa obeť vzoprie a začne konať. Spravidla vtedy, keď už nedokáže uniesť fyzickú likvidáciu, sociálne ponižovanie a psychický nátlak.

Navštívený Dom pre opustené matky a týrané ženy je prerobený z bývalých detských jaslí a môže poskytnúť dočasné riešenie v šiestich samostatných bytových bunkách. V nich môže byť umiestnená matka s jedným, ale aj so štyrmi deťmi. K dispozícii majú obytnú časť, kuchynský kút, miestnosť so sprchovacím kútom, WC a umývadlom. Súčasťou vybavenia je bytové zariadenie, posteľná bielizeň, žehlička, žehliaca doska a sušiak na bielizeň. Prať môžu v automatickej práčke, v kuchynskej časti je elektrický varič a chladnička. Počet postelí sa prispôsobí počtu detí. V navštívenom zariadení poskytli za deväť rokov činnosti ubytovanie takmer stovke žien a vyše stoke ich detí.

Ako sme zistili, v tomto stredisku bolo každou druhou príčinou pre potrebu poskytnutia pomoci nedorozumenie s partnerom a následné týranie ženy ale i detí. Niektoré obete uviedli nedorozumenia s rodičmi, prípadne ukončili pobyt v detskom domove, dokonca sa vyskytol aj problém po predaji bytu. Riaditeľka zariadenia Soňa Kročilová s radosťou konštatuje: "Doteraz každej ubytovanej pomohol pobyt u nás riešiť krízovú situáciu. Niektorým pridelili sociálne byty, iné si bytovú situáciu vyriešili vlastnými silami, niektoré sa vrátili k rodičom a niektoré k manželom. Dokonca i pobyt manželky mimo bytu pomohol manželovi zamyslieť sa a našiel v sebe dosť síl, aby nepriviedol manželstvo na okraj priepasti."

Okrem spomínaných príčin vyhľadania pomoci v Dome pre matky s deťmi býva neraz príčinou i nepripravenosť matky na materstvo. Niektoré matky často rodia deti, ktorých otcom býva vždy iný muž. Potomstvo sa potom usilujú prenechať na bedrách štátu.

Nevnímajú týranie

Rodinné násilie má mnoho podôb, odohráva sa aj v rodinách, v ktorých si to postihnutí neraz ani neuvedomujú, pretože je pre nich bežným javom. Tiež nie je pravidlom, že v týchto prípadoch trpia len ženy, či deti. Postihnutými bývajú aj muži, pravda, zväčša rozdielnym spôsobom.

V osemdesiatich percentách sa uchyľujú násilníci k psychickému násiliu nadávaním, vyhrážaním, zastrašovaním, ponižovaním na verejnosti. Vyhrážanie sa fyzickým násilím a jeho miernejšie formy ako strkanie, ale aj bitie, údery do hlavy, ťahanie za vlasy, údery predmetmi a kopance sa prejavujú v sedemdesiatich percentách. Takmer v takej istej miere pociťujú obete následky ekonomického násilia, ktorým je obmedzovanie prostriedkov na domácnosť, požadovanie podrobného vyúčtovania. Vymáhanie sexu je zvlášť obludné po predchádzajúcom použití fyzického útoku a je bežné v každom druhom prípade.

Psychický nátlak násilníci používajú pri presúvaní vlastného neúspechu na partnera. Formálne im poslúži trebárs prejav žiarlivosti a to aj na priateľov, deti, príbuzných. Muži dokážu určovať žene, čo si má obliecť, s kým sa nesmie zhovárať, čítať jej diáre, vyčítať minulosť, nekonečne rozoberajú vykonštruovaný problém, kontrolujú plnenie domácich prác, vyhrážajú sa likvidáciou a podobne. Určovanie a obmedzovanie voľného pohybu, vymedzovanie profesijných ambícií, obmedzovanie stretnutí s blízkymi, zadržiavanie dokladov a ďalšie obmedzovania majú negatívny vplyv na uplatnenie obete. V každom prípade je snahou násilníka manipulácia s partnerom a z týchto pohnútok vychádzajú rovnako muži, ako aj ženy. Rozdiel býva prevažne vo výbere formy používaného násilia. Niektoré obete zažili aj ohrozovanie zbraňou, škrtenie a spomenuli si i na obmedzovanie prístupu k jedlu.

Odveký problém

Problémy s násilím majú v každej krajine. V tých, ktoré sa označujú za civilizovanejšie, majú kategórie pomenované a násilníci, ak sa ich zverstvá vyplavia za prah dverí bytu, sú verejne pranierovaní, či postihovaní podľa zákona. V ostatných krajinách je neraz násilie tolerované, spoločensky a nábožensky akceptované.

Rodinné drámy a osudy postihnutých prekonávajú scenáre najväčších hororov. Väčšina susedov nevie, alebo nechce vedieť, že sa v ich blízkosti páchajú trestné činy, väčšina postihnutých si neuvedomuje, že to, čo doma zažívajú, sú trestné činy. V deväťdesiatich až deväťdesiatich piatich prípadoch bývajú u nás postihnuté ženy. Ako konštatujú odborníci, zvykli si na spôsob života, namýšľajú si, že oponovaním by situáciu vyostrili. Radikálnejším riešeniam bránia prozaické dôvody: odkázanosť na partnerove financie, nemožnosť zabezpečiť si bývanie, strach z vyhrotenia násilia a pred pomstou násilníka. Niekoľko konkrétnych prípadov:

Výpoveď profesionálne úspešnej, ekonomicky nezávislej manažérky, je jednou z mnohých, ktoré nastavujú zrkadlo príčinám neduhov. Keď ju manžel bil pred zrakom troch maloletých detí a trinásťročný syn zavolal policajtov, títo ostýchavo postávali pred prahom dverí, zisťovali mieru následkov a predpokladané trvanie liečby. Do siedmych dní práceneschopnosti totiž nespácha násilník trestný čin, iba priestupok, ktorý po oficiálnom oznámení a dokázaní možno zaretušovať symbolickou finančnou pokutou.

Dôchodkyňa, ešte vitálna sedemdesiatnička, pracovala dlho do penzijného veku a pred pár rokmi za svoje úspory nadstavila na svojom dome ďalší byt. Pre dcéru so zaťom a ich dospelé deti. Dočkala sa príkoria, urážok a vymedzovania pohybu po ešte stále svojom byte, prísľubov umiestnenia do starobinca a podobne. Priateľka starej panej dopadla horšie. Podľahla synovmu tlaku, ktorému pred časom darovala svoj byt, a teraz mu odovzdala aj byt po svojej zosnulej matke. Ten oba predal, kúpil rodinný dom, matku umiestnil do podkrovia. Používa ju ako kuchárku, slúžku, upratovačku, samozrejme vždy s kritickým hodnotením jej denného výkonu. Žena chradne, na tele jej šaty držia azda len z hanblivosti. Bodaj by nie, keď ju trápi, že syn je vulgárny a násilnícky, najmä keď sa vráti opitý. Len vďaka alkoholu sa cíti plnohodnotným človekom. Čo na tom, že ako objekt násilia mu slúži matka, ktorá sa neodváži vlastnému synovi ani pozrieť do očí?

Ak neprišla Darina načas domov z práce, podrobila sa doma opäť výsluchu. Nekonečný rad otázok musela počúvať znova a znova, až pokým nedokázala papagájovať manželove slová i pospiatky: budem sa ponáhľať domov, nebudem kvákať s kolegyňami, a ani len nepozriem na chlapa od nás z dielne. Darina si pre svoju nekomunikatívnosť vyslúžila prezývku mĺkva ryba. Vedela o tom, no nebránila sa. Len nech je pokoj. Musí letieť do jaslí, hoci muž sedí už rok a pol nečinne doma. Určite čaká, kedy mu zohreje jedlo. Jej síce zamestnanie ostalo, len nevie dokedy. Už ju šéfka upozornila, aby si v práci nedospávala nočné vyvádzanie. Keby len mala pravdu, spomínala Darina. Kvôli synovi však nezmôže nič. Chýbal by mu ocko, ktorý mu je všetkým, lebo sa s ním hrá, len čo ho ona donesie z jaslí. A ako by sa pozrela do očí rodičom, ktorým sa nezdali alkoholické excesy jej Vila už pred svadbou? A čo susedky a kolegyne s nekončiacim prúdom "dôverných a kamarátskych" otázok a s dobre mienenými odporúčaniami? Aj takéto "argumenty" bránia v odstránení problému. Riziko, že deti vyrastajúce v prostredí s pomýlenou morálkou si osvoja nenormálne postoje ako niečo bežné, je však priveľké. Neskôr sa spravidla splodí rovnaký problém.

Majster kat - alkohol

Riaditeľka Aliancie žien Slovenska Katarína Farkašová sa prikláňa k názoru väčšiny odborníkov, že závislosti, gamblerstvo, drogy, najmä však alkohol zohrávajú v problematike násilia v domácnostiach rozhodujúcu úlohu. Nie ako príčina. Tou sú absencia morálnych hodnôt a dispozície. Alkohol je vo väčšine prípadov spúšťačom násilného konania. Alkoholizmus rozvinutý do pokročilejšieho štádia potláča sociálne väzby a hodnoty. Pod vplyvom alkoholu sú páchané najhroznejšie skutky. Postupne sa takýto postoj stáva návykovým a alkoholický spúšťač pre násilné konanie už nie je natoľko potrebným.

Úspešný, v zahraničnej firme pôsobiaci štyridsiatnik, ktorému domácnosť fungovala na povel a ktorý sa hrdil tým, že mu stačí "zaveliť" a veci sadnú na svoje miesto, je dnes iným človekom. Problém nastal pri strate zamestnania. Spočiatku privysoké nároky bránili inžinierovi prijať menej lukratívne pozície, neskôr zapracovala depresia. Pocit neúspechu zaháňal pohárom, či hltmi priamo z fľaše s odôvodnením, že treba prečistiť mozog od negatívnych myšlienok. Tie napokon začali víťaziť a čoraz častejšie sa prejavovali vynucovaním si poslušnosti od členov domácnosti, žiarlením na skutočnosť, že manželka pracovala, sliedením, zháňaním argumentov o jej údajných previneniach, strate záujmu o chod domácnosti, agresivitou a násilným riešením sporných názorov. Striedal návštevy u odborníkov, pretože mu ani jeden z nich nedal za pravdu v jeho vykonštruovaných podozrievaniach, jednoznačne ho neutvrdil v tom, že sám je obeťou každého a všetkých. Ani vzdelanie, ani schopnosti uplatnené v bývalom náročnom povolaní, mu nepomohli v objektívnom pohľade na seba a svoj postoj k najbližšiemu okoliu. Alkohol len urýchlil rozmach postojov nadradenosti, v ktorých vyrastal počas celého detstva.

Ženy málokedy môžu uplatniť fyzické násilie na mužovi. V bežnom živote ale nájdu iné nástroje na manipuláciu s partnerom. Pôsobia najmä na psychiku muža, ponižujú ho, znevažujú jeho profesijné postavenie, schopnosti, príbuzných. Niektoré dokážu úspešne vydierať a neštítia sa ani sexuálnej oblasti. Navonok skryté a neraz ťažko preukázateľné drobné prieky a úkladné konanie môže byť dokonalým a účinným nástrojom na znehodnotenie života partnera. Vyjsť s pravdou von je stále medzi mužmi tabu, čo je ďalší doklad prežitej patriarchálnej morálky.

Dominantná učiteľka organizovala chod domácnosti aj činnosť manžela. Čoraz väčšmi jej prekážali jeho občasné športové aktivity, neschopnosť uplatniť sa doma ako majster mnohých remesiel, keďže v porovnaní s jej bratom pôsobil ľavoruko. Výčitky a znevažovania bývali čoraz častejšími. Napätie narástlo, keď muž postupne prestal javiť záujem o partnerku a domácnosť, keď sa začal zaoberať myšlienkou rozchodu. Napraviť ho mali drobné príkoria. Preseknuté obutie na kolesách bicykla, odcudzené a zahodené osobné predmety, tajomné odkazy na mobilnom telefóne. Ťažším kalibrom bolo primiešavanie preháňadiel do jedla.

Neľahká náprava

Samotná legislatívna sieť napriek všetkým úpravám má stále priveľké oká, cez ktoré prepadne takmer všetko. Nedostatočné preventívne opatrenia posilňujú sebavedomie násilníkov a pocit ich nepostihnuteľnosti. Ďalšia príčina nepriaznivého stavu u nás pramení z tradičného patriarchálneho chápania rodiny, ktoré živí nežiadúcu solidaritu s hrubým postojom k partnerovi. Tradícia prekrútenej kresťanskej morálky udržuje nemenný stav. Jej falošní interpreti hodnotia úsilie o zmenu ako narušenie klasických hodnôt.

Krokov k riešeniu a minimalizovaniu následkov domáceho násilia je viacero. Základom je precízne vypracovaný legislatívny systém. Rovnako dôležité je systematické vytváranie atmosféry uvedomovania si problému domáceho násilia vo všetkých formách, bez ohľadu na pohlavie a vek postihnutých. Potom by polícia mohla považovať konanie násilníka za násilie a nie za takmer bežný domáci konflikt. Sudcovia by mali konať tak, aby násilníkom nedávali možnosť vyhnúť sa trestu a izolácii. Takmer nepoužívané je u nás opatrenie, ktorým by mal byť práve násilník vyňatý z domova a bolo by mu nariadené vyhýbanie sa týraným členom rodiny.

Chýba systém nápravy násilníka, ktorý by mu dal náležite pocítiť následky jeho konania. Štát by sa mal postarať, aby zámerné, zákerné a opakované prenasledovanie a obťažovanie inej osoby a vyhrážanie sa jej násilím a ublížením či smrťou bolo považované za veľmi vážne konanie a umožňovalo by polícii zadržať násilníka skôr, než vykoná ďalší trestný čin alebo zločin.

Veľa zla páchajú v tejto oblasti médiá, v ktorých sa potoky krvi rinúce sa zo stránok a obrazoviek stali úplne bežným javom. Zlo sa stáva v podvedomí ľudí tolerovanejšie, u detí a dospievajúcich úplne prevracia hodnoty a úctu k inej osobe. Príkladov násilia spáchaného pod vplyvom médií začína byť i na Slovensku nemálo. Školáci napadli učiteľa, ublížili tehotnej učiteľke, mladý športovec surovo a premyslene zaútočí na strážcu pravidiel hry, deti olúpia starenku o sumu, za ktorú nekúpia ani škatuľku cigariet a žena, ktorá prežila hrôzy vojny, sa na sklonku života stretne s inými hrôzami v podobe netvorov v detskej koži. To všetko je vážnou výstrahou, že s našou spoločnosťou nie je niečo v poriadku.

Ľubomír ŠIMNA

 

 Späť

© 2006 New Trade s. r. o.