Z dennej tlače

Združenie MOVITA

 

KTO SME

Naše stanovy

Základné dokumenty

Naše aktivity

Výročné správy

Keď strach víťazí
Reportáž
Z dennej tlače
Knihy o násilí
Krízové linky
O násilí
Súvisiace linky
 
 

Domáce násilie na Slovensku nevieme riešiť
16. marec 2010; www.tvnoviny.sk; SITA

Edith Bauer, slovenská europoslankyňa, uviedla, že na Slovensku sa ukazuje, že domáce násilie nevieme dostatočne dobre riešiť. Nevieme ani dostatočne pokryť jeho rozsah, a to aj v oblastiach, kde sú už na to predpoklady.

Bauer pripustila, že v legislatíve a najmä vo výkone legislatívy máme veľké problémy. Podľa europoslankyne domáce násilie toleruje verejnosť najmä v zaostalých regiónoch. "V tejto oblasti je naozaj čo robiť," dodala.

V súčasnosti v Európe neexistuje jednotná legislatíva, ktorá by postihovala násilie na ženách. "Je dôležité, aby sme si uvedomili, že sexizmus a nenávisť voči ženám je rovnako závažný trestný čin ako rasizmus či antisemitizmus," uviedla v pondelok v Bruseli redaktorka nemeckého časopisu EMMA Chantal Louisová.

PROBLÉMOM JE NEJEDNOTNÁ LEGISLATÍVA

Najväčší problém predstavuje nejednotná legislatíva v tejto oblasti v európskych krajinách. Európsky parlament (EP) a Európska komisia (EK) si uvedomujú nevyhnutnú potrebu zmeniť zákony, a to tak, aby sa akýkoľvek prejav násilia na žene chápal ako zločin a jeho vinník mohol byť potrestaný.

Podľa štatistík EP sa 45 percent všetkých Európaniek stalo obeťou nejakej formy násilia zo strany muža. Preto spustili EP a EK kampaň s názvom Násilie na ženách: Môžeme ho zastaviť! Jej výsledkom má byť zmena celospoločenskej paradigmy a prijatie konkrétnych politických krokov. Zastaviť násilie na ženách a deťoch je jednou z priorít prebiehajúceho španielskeho predsedníctva EÚ.

JE NALIEHAVÉ ZAKROČIŤ PROTI NÁSILIU NA ŽENÁCH

Madrid preto požaduje nulovú toleranciu domáceho násilia.V novembri prijal EP rezolúciu, ktorá vyzýva EK, aby boli prijaté konkrétne opatrenia s medzinárodným dosahom.

Pri príležitosti Medzinárodného dňa žien EK 8. marca zverejnila prieskum Eurobarometer s názvom Rodová rovnosť v Európskej únii v roku 2009. Na základe prieskumu vyplynulo, že 92 percent Európanov považuje za naliehavé zakročiť proti násiliu na ženách. Ďalších 62 percent sa domnieva, že v EÚ je rozšírená rodová nerovnosť.

Tabuizovanie domáceho násilia je vraj minulosťou, tvrdí polícia.
30.August 2004; denník: Národná obroda; Ján Borčin

Tabuizovanie domáceho násilia je vraj minulosťou, tvrdí polícia. Vychádza pritom z rastúcej štatistiky prípadov, ktoré rieši. Za prvý polrok 2004 zaznamenala 580 takýchto násilných aktov v rodinách, teda o sto viac ako vlani.
Napriek tomu však ťažko hovoriť o nejakom výraznom posune. Najmä ak sa držíme - hoci ťažko dokázateľnej, ale rovnako ťažko spochybniteľnej - tézy, že každá piata žena je týraná. Spomínaná štatistika taktiež nezodpovedá realite každodenného života, keď steny panelákov a domov nás viacerých nútia počúvať, že u susedov sa schyľuje k tragédii. Hoci zákony sa v uplynulých rokoch ešte viac naklonili na stranu obetí domáceho násilia, ich využívanie v praxi je zatiaľ príliš opatrné. Prečo? Obete násilia majú stále strach -boja sa, že po udaní tyrana sa násilie bude opakovať a stupňovať. Polícia vyhlasuje, že takýchto ľudí rieši "väčšinou väzobné". Skutočne? Ako je potom možné, že manžel, ktorého týraná žena nahlásila na polícii za ohrozovanie na živote, sa krátko na to opäť stretáva so svojou obeťou v spoločnej domácnosti? A to, prosím, nie je žiadny výmysel, ale fakt zo života. O tom, čo po takomto udaní v domácnosti nasleduje, zrejme netreba veľa rozprávať... Možno od takejto ženy ešte očakávať, že bude s políciou ďalej spolupracovať? Sotva. Radšej zostane ticho a nebude riskovať ďalšie modriny.
Obetiam domáceho násilia totiž chýba záväzná garancia, že po oznámení svojich útrap sa už tyran domov nevráti.

Týraní partneri prestávajú svoje problémy zatajovať
31.august 2004; denník: Pravda; Alena Kopřivová

Nedorozumenia v partnerských vzťahoch, ktoré neraz vyústia až do fyzického násilia, Bratislavčania prestávajú riešiť za zatvorenými dverami. Kým pre domácu kriminalitu bolo predvlani v Bratislavskom kraji väzobne stíhaných 13 osôb, minulý rok už ich počet vzrástol na 166 a od januára 2004 sa toto číslo pohybuje už okolo 500.
Policajné štatistiky rozšíril aj nedeľný prípad rodiny z Rybničnej ulice. "Nie prvý raz tu svoju manželku Lýdiu napadol 58-ročný Jozef. Už predtým sa jej sústavne vyhrážal zabitím," informovala krajská policajná hovorkyňa Silvia Miháliková. Útočníka obvinili z trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby. V policajnej cele čaká na rozhodnutie sudcu o návrhu na vzatie do väzby.
Podľa krajského riaditeľa Policajného zboru v Bratislave Ľudovíta Mihaľa sa počty ponižovaných, bitých a psychicky týraných nezmenili, iba ľudia dostali odvahu o nich hovoriť. "Zmenilo sa to aj vďaka pomoci neštátnych organizácií, novému prístupu polície, prokuratúry a súdov. Ale je to aj dôsledok zmeny v legislatíve," tvrdí. Ak totiž v minulosti obeť podala trestné oznámenie na svojho partnera či rodinného príslušníka, smela ho stiahnuť.
Teraz to však neprichádza do úvahy. Neraz tyran uchlácholil svojho partnera sľubmi, že sa zmení, že sa dá liečiť. Vo chvíli, keď mu už nič nehrozilo, vrátil sa k násilníckemu spôsobu života, ktorý mohol smerovať aj k tragédii.
V týchto dňoch vyšetrovateľ obvinil z trestného činu vraždy 54-ročného Dušana. Ten vlani v máji v petržalskom byte na Šustekovej ulici so svojou o štyri roky mladšou družkou Helenou od rána popíjal. Nebolo to nič nezvyčajné. Susedia tušili, že sa pár poháda a napokon pobije. Dušanove päste udierali silnejšie ako inokedy a Helena súboj neprežila. Polícia začala vyšetrovanie pre trestný čin ublíženia na zdraví s následkom smrti. Výsledky súdnej pitvy však ukázali staršie neliečené zranenia, ktoré jej druh pravdepodobne spôsobil. "Charakter a rozsah zranení viedol vyšetrovateľa k rozhodnutiu prekvalifikovať skutok na trestný čin vraždy. Za takéto konanie obvinenému hrozí desať- až 15-ročné väzenie," uviedla Miháliková.

Bratislavské štatistiky naznačujú, že práve v Petržalke je najviac prípadov domáceho násilia. "Vysvetľujem si to vysokou anonymitou na sídlisku. Ľudia sa tu nepoznajú, aj keď od susedov počujú buchot, krik a plač, nezakročia. V poslednom období nám odtiaľ aspoň častejšie telefonujú a oznamujú, že sa za ich stenou niečo zlé deje," uviedla Hana Bertová, psychologička z centra Nádej na Vavilovovej ulici.
Na tomto bratislavskom sídlisku žijú zväčša občania, ktorí sa sem prisťahovali z rôznych kútov Slovenska. "Ak sa manželské páry rozvedú, ostávajú spolu v jednom byte, nemajú kam sa uchýliť. Zväčša muži si dovedú nové partnerky a sú z toho problémy," doplnila Bertová. Týždenne v Nádeji radia približne 50 telefonujúcim v krízových situáciách, piati, šiesti klienti prichádzajú osobne.
"Sú medzi nimi aj muži, asi päť percent z celkového počtu. Iba máloktorý však skutočne trpí tyraniou. Ide zväčša o ľudí vo vyššom postavení. Partnerky na nich vyvíjajú psychický nátlak. Napríklad sa im vyhrážajú, že im na pracovisku spôsobia nepríjemnosti," pokračovala. S nožom v ruke na druha zaútočia skutočne iba ťažko psychicky narušené ženy, častejšie však ide iba o pózu.
Za dverami bytov či domov trpia často aj deti a starí ľudia. "Obete domáceho násilia pochádzajú zo všetkých spoločenských vrstiev, sociálnych skupín, vekových kategórií a vierovyznaní. Spája ich rovnaký pocit bezmocnosti, opustenosti, izolácie, viny, strachu a hanby," zhrnula na záver policajná hovorkyňa.

Čo treba robiť

hovorte o probléme s partnerom skôr, ako otvorene prepukne, obráťte sa aj na odborníkov

ak sa situácia stáva neznesiteľnou, zdôverte sa priateľovi alebo dôveryhodnému susedovi

polícia je povinná konať

vopred si naplánujte, čo urobíte, ak vás násilník znovu napadne

pripravte si plán úniku, majte poruke dôležité telefónne čísla a neváhajte ich použiť

ak si myslíte, že vy alebo vaše deti sú v nebezpečí, odíďte ihneď

choďte na lekárske vyšetrenie, požiadajte o detailné záznamy o zraneniach a ich uloženie pre prípad, že sa rozhodnete podať na násilníka trestné oznámenie

Telefonické poradenstvo

 

Linka pomoci obetiam násilia

0850111321

Linka detskej istoty (UNICEF)

0800112112

Linka pomoci pre ženy v ťažkej situácii

62249914, cez víkend 0905/463425

Poradenské centrum Nezábudka

0850110122

Policajná linka dôvery

55571110

Aliancia žien Slovenska

(nonstop) 0903/519550

Kde hľadať pomoc

 

Krízové centrum Maják nádeje Karpatská 24

52626701, 69202927, 0904/700866

Centrum Nádej Vavilovova 22

62249914, 62247877

0Z Brána do života Medveďovej 4

62410468-9

Pomoc obetiam násilia Bezručova 6

54647141

O násilí žien a ich boji za svoje prirodzené právo na rovnoprávnosť sme sa rozprávali s predsedom Amnesty International Slovensko S. Choudhurym
08.marec 2004; Televízna stanica STV 1; Správy; 22.00 Peter Stano

Peter STANO moderátor: "No a my pozornosť práve na tieto ťažkosti žien zameriame v rozhovore s predsedom Slovenskej pobočky Amnesty International Sawkatom CHOUDHURYM. Dobrý večer!"
Sawkat CHOUDHURY, predseda pobočky Amnesty International Slovensko:
P. STANO:
"Pán CHOUDHURY, žijeme v 21. storočí, ale podľa aktivistov sú ženy obeťou trojakého, trojnásobnej nespravodlivosti. Viac trpia nezamestnanosťou, majú ťažkosti presadiť sa na pracovisku do tých vyšších pracovných pozícií plus spočíva na nich ešte ťarcha starostlivosti o domácnosť. Prečo sa stále nepodarilo dosiahnuť plnú rovnoprávnosť žien - aspoň vo vyspelých krajinách?"
S. CHOUDHURY:
"Naša organizácia Amnesty International vníma súčasný stav žien v spoločnosti - je to dôsledok viacerých faktorov. Na jednej strane je to stereotyp, na druhej strane ten výchovný proces, ktorý v jednotlivých spoločnostiach je zavedený. Do toho ešte zapadá celkový prístup mnohých členov vlád aj jednotlivcov v spoločnosti. Vnímanie postavenia žien častokrát sa stáva samo osebe (...). A samotné vnímanie bezpečnosti žien sa stáva (...) na ten celkový stav, ktorý je. A Amnesty International ako organizácia ľudských práv tento deň upozorňuje, že je to škandalózne, že prakticky v každej krajine tejto planéty dochádza k násiliu na ženách a nikto nepochybuje o jeho nerovnoprávnosti, nehumánnosti a jednoducho o jeho nepriepustnosti."
P. STANO:
"Na tieto javy, ako je napríklad domáce násilie, sexuálne obťažovanie a iné problémy sa pomerne často poukazuje pri príležitosti práve takýchto dní ako je 8. marec - Deň žien. Ale ako prejsť od identifikácie a prediskutovania problému k jeho odstráneniu?"
S. CHOUDHURY:
"Odstránenie týchto problémov my vnímame ako niekoľko stupňov, respektíve oblastí, kde by malo dôjsť k zmene. Na jednej strane je to rodina, kde sa častokrát dochádza k týraniu žien v prípade Slovenska. Viaceré slovenské ženské organizácie už v minulosti poukázali, že každý piata žena je týraná. Tu veľmi závisí od prístupu mužov aj od prístupu žien, aby dokázali eliminovať tento problém. V druhom stupni prichádza aj spoločnosť sama osebe, lebo sme svedkami, že vo viacerých krajinách v mene kultúry, v mene (...) si častokrát tolerujú násilie páchané na ženách. V týchto prípadoch predpokladáme, že vedúci predstavitelia týchto spoločností a aktívni ľudia by sa mali proti tomu postaviť. A ešte na najvyššej úrovni predpokladáme štáty, ktoré sú signatármi Všeobecnej deklarácie ľudských práv. Deklarácia dáva právo každému právo na rovnoprávnosť a zároveň právo na ochranu. A ženám sa často upiera práve toto právo na ochranu proti násiliu. A štát to musí zabezpečiť."
P. STANO:
"Na záver len veľmi krátko. Amnesty International spúšťa v týchto dňoch celosvetovú kampaň za dodržiavanie práv žien. Ako je na tom Slovensko v tom rebríčku jednotlivých krajín a ktoré krajiny sú na tom najhoršie?"
S. CHOUDHURY:
"Amnesty International nerobí rebríčky, ale upozorňuje na konkrétne problémy. A z tohto hľadiska by som povedal, že viaceré ženské organizácie na Slovensku v minulosti poukázali, že každá piata žena na Slovensku sa stala terčom týrania. V súvislosti s týmto si myslím, že veľmi dôležitý problém v týchto končinách strednej a východnej Európy je obchodovanie so ženami a nútená prostitúcia, ktorá existuje s východoeurópskymi ženami v západnej Európe alebo v niektorých iných krajinách. To sú najzávažnejšie problémy. A čo treba urobiť? Myslím si, že po vstupe do Európskej únie Slovensko bude môcť oveľa pozitívnejšie pristúpiť vo svetovej aréne, kde aj oveľa silnejšou zahraničnou politikou môže presadiť, aby práva žien a ich bezpečnosť sa dostala na patričné miesto."
P. STANO:
"Pán CHOUDHURY, ďakujeme za rozhovor."
S. CHOUDHURY:
"Aj ja ďakujem."

Záborská neočarila Štrasburg názormi
26.júl .2004; Večerník; s. 10

Slovenská poslankyňa za KDH Anna Záborská sa napriek očakávaniam zatiaľ nestala predsedníčkou Výboru Európskeho parlamentu pre práva žien a rovnosť pohlaví. Záborskú mali v Štrasburgu ako predsedníčku výboru na základe dohody frakcií potvrdiť aklamáciou.
"Socialisti, zelení a liberáli však nedodržali dohodu a dali požiadavku, aby sa hlasovanie odložilo na pondelok. Keďže majú vo výbore väčšinu, prešlo to," povedala slovenská kandidátka. Podľa informácií z EP sa kandidatúra Záborskej stretla so silnými námietkami. Nemecká socialistka Lissy Groenerová, ktorá si jej názory overovala v slovenskej tlači, vyzvala Európsku ľudovú stranu, aby predložila novú kandidátku. Podľa Záborskej sa však následne frakcii ľudovcov podarilo obnoviť dohodu a poslankyňu by mal výbor na svoje čelo zvoliť dnes.
Ženské občianske združenia - ženská iniciatíva Konzorcium Urobme TO! a Aliancia žien Slovenska vyzvali poslancov Európskeho parlamentu, aby prehodnotili návrh na vymenovanie Záborskej. Argumentujú nedostatočnými skúsenosťami a takmer žiadnymi konkrétnymi aktivitami Záborskej v oblasti problematiky rovnosti šancí. Hlboké znepokojenie nad kandidatúrou Záborskej vyslovila aj riaditeľka Aliancie žien Slovenska Katarína Farkašová.

Stručne

26.júl.2004; denik Pravda

Ženské organizácie sú proti Záborskej
S kandidatúrou europoslankyne Anny Záborskej z KDH na funkciu predsedníčky Výboru Európskeho parlamentu pre práva žien a rovnosť pohlaví nesúhlasia ženské organizácie. Podľa Aliancie žien Slovenska Záborská "nepresadzuje ľudské práva žien, ale reprezentuje katolícke hodnoty a tradície". Záborskej kandidatúru by mali prehodnotiť poslanci EP aj podľa ženskej iniciatívy Konzorcium Urobme to! Záborskú mali za šéfku výboru zvoliť dnes.

Ženské združenia vystúpili proti kandidatúre Záborskej

26.júl 2004; Národná obroda; s. 2; tasr

Ženské občianske združenia (OZ) - ženská iniciatíva Konzorcium Urobme TO! a Aliancia žien Slovenska vyzvali poslancov Európskeho parlamentu (EP), aby prehodnotili návrh na vymenovanie poslankyne europarlamentu za KDH Anny Záborskej na post šéfky Výboru EP pre práva žien a rovnosť pohlaví. Majú výhrady k tomu, aby funkciu predsedníčky tohto výboru zastávala Záborská. Vyzývajú preto poslancov EP, aby zvážili svoje rozhodnutie pri voľbe predsedníčky a podporili kandidáta, ktorý bude zárukou kvalitnej činnosti výboru. O predsedníčke výboru by mali europoslanci hlasovať opäť v pondelok potom, čo jej potvrdenie vo funkcii v piatok zablokovali socialisti, liberáli a zelení údajne kvôli názorom poslankyne na rovnosť šancí. Členky Konzorcia Urobme TO! argumentujú nedostatočnými skúsenosťami a takmer žiadnymi konkrétnymi aktivitami Záborskej v oblasti problematiky rovnosti šancí. "Záborská nevyužila ani možnosť zapojiť sa do činnosti Komisie pre rovnosť príležitostí a postavenie žien, ktorá už dva roky pôsobí pri Výbore Národnej rady SR pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien a predstavuje platformu na presadzovanie rovnosti šancí." Hlboké znepokojenie nad kandidatúrou Záborskej na post predsedníčky uvedeného výboru vyslovila v liste adresovanom jeho členom aj riaditeľka Aliancie žien Slovenska Katarína Farkašová. Záborská podľa nej dostatočne nepresadzuje práva žien a problematiku rovnosti pohlaví.

Záborská prešla, s výhradami
27.júl.2004; denik: Sme; Michal Friš, Igor Stupňan

Slovenskú europoslankyňu Annu Záborskú včera zvolili za predsedníčku výboru pre práva žien a rovnosť pohlaví. Jej voľba však vyvolala prvú väčšiu politickú búrku v novom europarlamente.
Na tajnom hlasovaní sa nezúčastnili socialisti - najsilnejšia frakcia vo výbore - na protest proti Záborskej konzervatívnym názorom. Zvolili ju preto len členovia jej vlastnej ľudovej strany s možnou podporou nacionalistov. Z 35 členov výboru získala 15 hlasov.
"Teším sa na spoluprácu so všetkými členmi výboru. Chcem byť predsedníčkou všetkých, nezávisle od toho, ktorú politickú skupinu zastupujú," povedala podľa TASR Záborská. Nechce robiť stranícku politiku, ani politiku materského KDH. Chce sa správať objektívne ku každému názoru, ktorý vo výbore zaznie.
Socialisti však prišli s tvrdou kritikou. "Rovnako, ako nie je možné postaviť euroskeptika za šéfa menového výboru, nemôžete zvoliť antifeministku do čela výboru na ochranu ženských práv," povedala SME Nemka Lissy Grönerová, líderka socialistov vo výbore.
Podľa nej môže Záborská presadzovať na Slovensku "ultrakonzervatívne názory, ale ak chce pôsobiť v európskom kontexte, musí rešpektovať hodnoty únie".
Pre socialistov bolo rozhodujúce, že nehlasovala za antidiskriminačný zákon a je proti interrupciám.
Slovenské KDH v odpovedi kritikom vyhlásilo, že "posledné tri dni ukázali, koľko netolerancie existuje v radoch slovenských aj európskych ľavičiarov voči inak zmýšľajúcim". Podpredseda KDH Vladimír Palko dodal: "Ukazuje sa, že netolerantných marxistov s totalitným zmýšľaním je dosť aj na Západe. Našťastie sa tiež ukázalo, a nie prvýkrát, že KDH je schopné presadiť sa na medzinárodnej politickej scéne a zároveň nezľavovať zo svojich názorov."
Vo výbore pre práva žien majú prevahu liberálne zmýšľajúce poslankyne. "Voliči nám niekedy pripravia zaujímavé situácie, a toto je jedna z nich. Aspoň nám trochu oživia politický život," reagovala na zvolenie Záborskej britská liberálna europoslankyňa, barónka Emma Nicholsonová.
"Pamätám si na jedno zasadnutie zahraničného výboru, kde vedľa seba sedeli Jean-Marie Le Pen a najkrajnejší komunista z Grécka. Vtedy som si pomyslela - voliči nám skutočne dávajú zabrať."
Anna Záborská stojí teraz pred ťažkou úlohou. Hoci bola zvolená, jej pozícia je oslabená, pretože za ňu napriek pôvodnej dohode nehlasovali socialisti. "Nemohli sme hlasovať. Je smutné, že kresťanskí demokrati navrhli kandidátku, ktorá je jasne v protiklade s cieľmi nášho výboru," vyhlásila socialistická europoslankyňa a členka výboru Mary Honeyballová.
Jej kolegyne plánujú Záborskú pozorne sledovať. "Ak budú podozrenia, že nerešpektuje všetky názory vo výbore, musí si byť vedomá, že nemá za sebou väčšinu," dodala Grönerová. Proti Záborskej sa postavili aj liberáli a zelení.
"Určite to znamená, že postavenie pani Záborskej v pozícii predsedníčky výboru bude veľmi, veľmi ťažké," povedala slovenská europoslankyňa Monika Beňová zo Smeru. Podľa nej kolegovia zo socialistickej frakcie nechceli hlasovať za Záborskú, ale rešpektovali technickú dohodu o zvolení predsedov.
Za protestom proti Záborskej stoja predovšetkým mimovládne organizácie. Socialistickým poslancom napísali napríklad Aliancia žien Slovenska i Konzorcium Urobme to!, list prišiel podľa Grönerovej dokonca aj od medzinárodnej skupiny Katolíci za slobodnú voľbu. Vyčítali jej, že nepresadzuje ľudské práva žien, ale katolícke hodnoty a tradície. Záborská si postoj niektorých europoslancov vysvetľuje tým, že nemali o nej dostatok informácií. "Je však pre mňa nepochopiteľné, že sa zo Slovenska ozývajú hlasy, ktoré sú proti mne," povedala. Pôvodne mali členky výboru pre práva žien o predsedníčke rozhodovať už v piatok, ale hlasovania na podnet socialistov odložili. Nakoniec sa však podarilo dosiahnuť dohodu, na základe ktorej bola Záborská zvolená.

 

 Späť

© 2006 New Trade s. r. o.